Táto malá kniha nám predstaví štvrnásť jedinečných príbehov od našich úžasných slovenských autorov a autoriek.

Podľa mňa si v nej každý čitateľ nájde svoju srdcovku. Je to naozaj dobrý mix žánrov! Páčilo sa mi, že pred každým príbehom sa daná autorka/autor predstavil. Mne to bolo užitočné, lebo – hanba alebo nie- nie každého som poznala.

Nebudem zvlášť rozoberať každý príbeh, len chcem vyzdvihnúť, ktoré ma úplne zahltili a stali sa mojimi srdcovkami. Celkovo knihu hodnotím pozitívne, aj napriek tomu, že tam boli asi dva alebo tri príbehy, ktoré pre mňa boli také slabšie.

Pri čítaní príbehu od Adriany Gregorovej mi prišlo naozaj lúto, že už nepíše. Podľa mňa je skutočne talentovaná, čo mi dokázala aj v jej príbehu.

Musím ešte spomenúť príbeh od Emily D. Beňovej, ktorý mi zlomil srdce. Nádhera! Koniec príbehu bol taký nečakaný, že som zostala v šoku a hneď som mala slzy v očiach.

Roman Horňák mi opäť dokázal, že to so slovami vie. Aj keď sme tu mali príbeh z kriminálneho prostredia, od začiatku bol plný emócii. Pri čítaní som bola dojatá, a na konci som plakala ako malé dieťa. Popri tom všetkom som cítila aj to dobre známe napätie, ako sa ďalej dej vyvinie. Bravo!

Od Moniky Wurm som ešte nič nečitala, napriek tomu, že na mojej poličke už na mňa jej knihy kričia z diaľky, po tomto príbehu som sa rozhodla, že od nej budem čítať, lebo čo dokázala na týchto pár stranách bolo niečo neskutočné.

Knihu odporúčam! Bolo to skvelé čítanie.

„Náš dom vždy dýchal vlastným životom.“

Kúpili by ste dom, o ktorom je známe, že viac ľudí v ňom zomrelo a spáchalo samovraždu a záhadne tam zmizli deti? O ktorom sa šíri legenda, že v ňom straší?

Ja jednoznačne nie, a ani do tej obce by som sa nenasťahovala, nieto ešte do toho domu. Áno som šumienka, ja viem!

„Musíš z tohto domu odísť. Čo najskôr! Dnes máš zomrieť!

Ako by ste reagovali, keby sa vám z ničoho nič objavila žena a povedala by toto?!

Boli časti, keď som sa zľakla a kebyže to nečítam, ale pozerám ako film, mám celý čas ruky pred očami a len cez prsty by som pozerala, čo sa deje. (Áno takto pozerám horory). Mysteriózne prvky boli geniálne vymyslené a vkradnuté do deja.

V príbehu máme dve časové línie, v ktorých žije Emma a Gaby. Dve mladé dievčatá, ktoré to nemajú ľahké a predsa ich niečo spája. Dom, v ktorom žijú. Ten istý dom, len s rozdielom 23 rokov.

„Vari tá kliatba domu nikdy nepominie? Kedy sa kruh konečne uzatvorí?“

Gaby má chorú mamu, ktorá po nasťahovaní do domu začne vidieť neznámych ľudí. Je to kvôli chorobe alebo naozaj žije okrem nich niekto ďalší ešte v dome? Všetko sa začne komplikovať, keď aj Gaby sa začnú diať nepochopiteľné veci.

„Roky síce ubiehajú, ale minulosť nás vždy dostane.“

Emma a jej súrodenci sú zaškatulkovaní ľudia žijúci v obci , sú to deti vrahyne, ktorá surovo zabila svojho manžela. Jedine Emma neverí, že by toho bola jej mama schopná. A začne pátrať v minulosti. Svoje útočisko nájde v láske, v jednom cudzincovi. Ale čo ak ten záhadný cudzinec nie je až taký cudzí?

Kto je tá záhadná žena, ktorá sa jej objaví z času na čas? A prečo práve jej?

Opisy v knihe neboli dlhé, a aj keď áno, tak autorka použila také krásne „slovné hry“, že mi pri niektorých častiach padla sánka. Krása!

Odporúčam tento napínavý krimi príbeh plný mysterióznymi udalosťami. Mňa od prvej strany zahltil a krásne postupne ako som čítala, do seba zapadali časti skladačky a ku koncu som všetko pochopila.

„Zanechajme hriešne a špinavé telá…“

Päť ľudí, ktorí vypili nápoj večného života. Päť mŕtvych tiel…všetko svedčí o tom, že spáchali samovraždu, že ide o sektu. Ale čo ak je všetko inak? Najmä, keď chýba z miesta činu najdôležitejší dôkaz? A keď to nebola samovražda, tak aký sadista by bol schopný zavraždiť toľko ľudí takým krutým spôsobom? Aký mal nato dôvod?

„Diabolská kombinácia: droga a náslesne prudký jed.“

Pri tejto knihe som si uvedomila jednu vec, a to, že škoda, že som ich nečítala za radom. Autor nás zoznámi s celým tímom. Kto je kto a akú má náplň práce. Čo, samozrejme, z čitateľského zážitku nič neubralo z ostatných častí!

„Umierali v krutých bolestiach, takmer zvracali vnútornosti.“

Bolo veľmi zaujímavé čítať tie časti, ako vrah sledoval svoje obete a potom ako im „vymýval mozgy“ so svojimi rečami a vymyslenými príbehmi o večnom živote plný pokoja a lásky. Geniálne vymyslené, že som mohla byť súčasťou aj jeho chorého plánu!

Najťažšia časť pre mňa bola, keď rodinní príslušníci išli na patológiu identifikovať telá. Plač, zúrivosť prosba Boha, aby to nebola pravda a potom prijatie skutočnosti, že je naozaj koniec. Uff…nepíše sa mi to ľahko, tak si viete predstaviť, aké to bolo čítať a prežívať to spolu s rodinami, ktoré navždy stratili svojich milovaných.

„Rodičovstvo nie je úlohou, rodičovstvo je poslaním.“

Milujem časti s Julkou (ju som doteraz nespomínala), Romanovou dcérkou. Sú to ako balzam na dušu medzi vraždami a vyšetrovaním. Malá papuľnatá špekulantka, ktorá od malička vie, ako na dospelých! Zlatúšik! Vďaka týmto častiam spoznáme aj Romanovu citlivejšiu stránku. Aj keď nám počas príbehu vždy opíše svoje myšlienky a pocity, keď je s dcérou, otvorí nám svoje srdce a pustí nás doň. Môže byť akokoľvek drsný detektív, ale keď je s malou je ako maslo, ktoré Julka s úsmevom na tvári natiera na chlieb.

„Vymývanie mozgov fungovalo dokonale…“

Najväčším prekvapením v tomto príbehu mi bol major Kuba, vždy svoj tím držal na krátko, ale teraz som sa presvedčila o tom, že na svojoej pozicii „sedí“ oprávnene a má gule! Nejde len o to, ako sa zachová v akcii, ale hlavne o to, ako chráni svojich ľudí pri tom. Klobúk dole pred takým šéfom.

Znovu som bola súčasťou napätého vyšetrovania. Podarí sa chytiť vraha ak vyšetrovanie už dlhší čas stojí na mŕtvom bode? Knihy od autora vrelo odporúčam! Všetky…

Všetky postavy mi rýchlo prirástli k srdcu. Kto sa tam objavil, toho som si hneď obľúbila. Samozrejme okrem výnimiek ako Nixon, Ward, Clarice a tak ďalej… Ak nerátam hlavné postavy, najviac sa mi zapáčili asi Lex a Roo. Veľmi rada by som si ale prečítala aj nejaké kapitoly z pohľadu Vairena. Lebo, čo si ten myslí, nikto nevie, ale všetci chcú vedieť, teda aspoň ja.

Áno, aj tentoraz, kým som si pospomínala a zorientovala sa v deji mi to trocha trvalo, ale potom som sa totálne zamilovala.

Teraz nepreháňam, naozaj som ostala úplne paf, po takmer každej kapitole, pretože o zvraty v tejto knihe určite núdza nebola. Konečne si moja hlava začala všetko prepájať a spájať. Keď som mala nejaké podozrenie ako by to mohlo byť ďalej, niekedy sa mi potvrdilo, niekedy nie. Vyskytli sa však aj také odhalenia a vysvetlenia, ktoré som absolútne nečakala.

Napätie príbehu rozhodne nechýba. Najväčšie ma vždy čakalo, keď sa skončila kapitola a ďalšia bola z pohľadu inej postavy. Vtedy som mala nutkanie zopár kapitol preskočiť, aby som vedela ako to bude pokračovať ďalej. To som ale spraviť nemohla, pretože prepojenia, aké sa nachádzajú v tejto knižnej sérií, sú tak dôkladne premyslené a prešpekulované, že keby som preskočila tú jednu kapitolu, určite by mi niečo uniklo.

Taktiež nesmiem zabudnúť spomenúť, že som niektorým častiam odmietala uveriť, dokým sa mi na 100% nepotvrdili. To neznamená, že som neplakala, keď prišla strana 275. Tam som pochybovala o svojej schopnosti čítať s porozumením. Až tak veľmi som tomu nechcela uveriť.

Ak som po dočítaní Anarchorance povedala, že mala otvorený koniec, tu hovorím, že to bolo úplne v poriadku. Pretože po dočítaní poslednej strany Rijánu som ostala úplne mimo a epilóg to veru nezachránil. Naopak, ešte viac vo mne vzbudil potrebu, prečítať si ďalšiu časť!

„Veríte snom?“

Niektoré naše sny majú dôležitý význam! Aj keď na nich väčšinou zabudneme, môžme sa ocitnúť v takej situácii, keď pocítime pocit “dejavu” a spomenieme si na ne. Takto sa to stalo aj Romanovi, ktorý mal zvláštny sen, v ktorom pri železničnej koľajnici nevedel zachrániť ľudí…

„S jedlom rastie chuť! Dnes stotisíc, zajtra koľko?“

Telefonát na políciu, kde neznámy muž žiada vykupné, inak niekoho zabije, každého šokuje. Tajná operácia polície na zatknutie muža sa nepodarí, sústredili sa na nesprávneho človeka a netrvá dlho, kým nájdu prvú mŕtvolu.

„- Podľa teba je len obyčajnou figúrkou na šachovnici?
– Presne tak! Len bezvýznamný kôň, odsúdený na smrť!“

Telefonát sa zopakuje. Výkupné a počet obetí sa dvojnásobí. Je to ako šach. Múdrejší a šikovnejší vyhrá a ani nepotrebuje veľa potiahnutí na políčkach, len treba zvoliť tú správnu taktiku!

„Boli to dokonalé stroje na zabíjanie.“

Podarí sa polícii chytiť vraha? Koľko „figúrok“ musí padnúť aby dostali „kráľa“, aby nastal vysnívaný šach mat?! Akú zbraň vlastne použil vrah?

„Pretože ktokoľvek zahnaný do kúta staví na všetko. Neváha zájsť do extrému. Uvedomí si, že nemá iné východisko, ani kam ujsť. Všetko staví na jednu kartu. Zozbiera zvyšné sily a udrie!“

Kráľ proti kráľovi, polícia proti vrahovi! Príroda je krásna, ale zároveň vie byť aj krutá. Preto Romanov tím šokuje, keď zistia aký jed použil vrah! Vtedy príde pocit “dejavu”, keď sa Roman musí rozhodnúť, či má zachrániť ľudí na koľajnici alebo chytiť vraha.

Ako sa rozhodne?

„…smutný koniec ešte smutnejšieho života.“

Knihu som nevedela dať z rúk, za jednu noc som ju prečítala! Akčná, napínavá detektívka vás nenechá kľudne spať, kým sa nedozviete, kto je vrah a či sa ho podarí chytiť. Oceňujem tie dialógy /doťahovačky medzi kolegami. Znovu som sa nahlas smiala(a nie málo). Môj zlatý Šturi, čím ďalej tým viac ho mám rada. Je také veľké trdlo, z ktorého sa dá dobre uťahovať 🙂 ale celý tím, tak ako je, je dokonalý. Odporúčam aj túto knihu od autora!