Hoc kniha rozobera aj ťažku tému rasizmu, príbeh bol písaný veľmi citlivo.
Kniha nám rozpráva o Nadi, rómke, ktorá sa rozhodla zasvätiť svoj život k životu v kláštore.
Detstvo nemala Naďa ľahké. Žila v chudobe, s otcom ktorý ju týral a matkou, ktorá jej nikdy nedala pocítiť materinskú lásku.
Z jej príbehu mi bolo veľmi smutno. Nie len že trpela v detstve, ani za bránami kláštotra nenašla pokoj, ktorý hľadala.
Veľmi sa mi páčila jej hravá povaha, že hoc bola v kláštore, vyvádzala somarinky, spievala, tancovala a rozveseľovala ľudí okolo seba. Až na jednu sestru, ktorá ju neustále ponižovala, a dávala jej cítiť že je jediná rómka, medzi sestrami.
Aj keď sa jej cesta nakoniec obrátila preč z kláštora, obdivovala som jej pevnú vieru, a vytrvalosť s akou prekonávala svoj osud, ktorý aj naďalej nebol k nej príliš zhovievavý a stále sa cítila odsudzovaná a to aj medzi „svojimi“.
Knihu som zhltla za pár hodín. Páčil sa mi autorkin jednoduchý štýl písania a tešila som sa množstvu dialógov a priamej reči.