Nedávno mi Mirka Sujova podarovala knižku Za dverami liečebne, ktorú sama ilustrovala. Túto útlu knižočku napísala Zuzana Balašová Donátová, ktorá 12 rokov pracovala v liečebni pre dlhodobo chorých pacientov ako animátorka – socioterapeutka.
Ak by ste však očakávali dramatické, strhujúce príbehy plné bolesti, smútku a smrti, čakali by ste márne. Autorka približuje čitateľovi prežívanie ľudí v ich ťažkých, niekedy posledných chvíľach života bez sentimentu, zveličovania, bagatelizovanie či poučovania. S úctou a rešpektom k pacientovi ponúka odosobnený pohľad na život ľudí v inštitúcii, z ktorej sa väčšinou odchádza už len do večnosti.
Ja osobne som túto knižku zhltla ako jednohubku, na počkanie. Napriek ťažkej téme, ktorú v sebe skrýva, nezanechala vo mne pocity smútku či letargie. Práve naopak. Ako napísala psychologička, Gabriela Cviková, “ Múdro, ktoré sa často objavuje na konci príbehov je nenápadné, prosté, hlboké, inšpiratívne.“
Nesmieme oceňujem, že sa autorka v tejto knihe dokázala odstrihnúť od vlastných emócií a tým ponúkla čitateľovi pohodové čítanie plné hlbokých myšlienok, ktoré sa vám nevtieravou formou vryjú do hlavy.
Celú túto útlu knižočku dotvárajú vkusné a krásne ilustrácie od skvelej maliarky a ilustrátorky, Mirky Sujovej, takže ak máte radi skutočné príbehy skutočných ľudí, ktoré v sebe nesú poznanie skutočných hodnôt v živote človeka, vrelo vám odporúčam toto prozaické dielko.