Popis
Ďatelinka je pokračovaním unikátneho autobiografického románového debutu Dievčatko z kláštora. Trojlístok ďatelinky symbolizuje Boha, ľudskú dušu a okolitý svet, v ktorom človek musí žiť. Štvrtý lístok je vraj lístkom šťastia a harmónie, vyváženia všetkých zložiek a okolností života. Ďatelinka je aj názov školy, v ktorej po strastiplnej ceste životom hlavná hrdinka románu Dievčatko z kláštora Nadežda začne pracovať ako samostatná pedagogická asistentka.
Fascinujúci román o mladej rómskej Mary Poppinsovej, ktorá stále hľadá svoju identitu, Boha, lásku, oporu, objatie, pracovnú sebarealizáciu a nachádza iba rasizmus, vzťahový chlad, chorobu a chudobu rómskych osád otvára témy, o ktorých sa mlčí a neriešia sa. Táto žena sa však nevzdáva a každý deň nachádza silu meniť v školskom prostredí nielen svoj život, ale aj životy detských zverencov a ich rodín zo segregovaného prostredia.
Čitateľ je fascinovaný, kde toto útle žieňa berie silu, a zároveň si čoraz viac uvedomuje, aké dôležité je dennodenne dávať šancu a nádej tým najzraniteľnejším v našom vzdelávacom systéme. Úžasný príbeh s hlbokou filozofickou a humanistickou pridanou hodnotou sa môže stať inšpiratívnym návodom, ako pristupovať k výchovno-vzelávaciemu procesu rómskych detí. Odvážne totiž hovorí o stránkach nášho života, ktoré majoritná spoločnosť nevidí a nechce vidieť – o neprekonateľnom rasizme a xenofóbii, ktoré zapustili v slovenskej spoločnosti hlboké korene nenávisti. A nevyhýba sa im ani školské prostredie. Dá sa s tým niečo robiť?
Mária M. –
Ďatelinka je voľným pokračovaním knihy Dievčatko z kláštora, ktorú som taktiež tento rok prečítala.
Tak ako pri prvej časti sa mi veľmi páčil štýl, akým autorka píše. Je síce jednoduchý ale uveriteľný a cítila som sa, akoby mi niekto rozprával svoj príbeh. Taktiež sa mi páčilo bohaté zastúpenie priamej reči v knihe.
Svoj príbeh aj teraz rozpráva hlavná postava Naďa. Tentokrát sa však príbeh odohráva v škole, v dedinke Ďatelinka, kde je Naďa pedagogickou asistentkou.
Sama je Rómka, ale deti v škole miluje rovnako, bez ohľadu na to, či ide o rómske alebo nerómske deti. Otvára im svoje srdce a dáva im pocítiť lásku, ktorá niektorým doma chýba.
Ale ani tu sa nevyhne ohováraniu a občasnými útokmi na jej osobu a to len kvôli jej farbe pleti. Znova sa snaží takéto reči ignorovať, ale zapisujú sa jej hlboko do duše.
Problémy a útoky nerieši ale venuje sa naplno deťom a pomáha im s učením, alebo vypĺňaním voľného času.
Autorka sa v knihe snaží búrať všeobecné predsudky voči Rómom a aj vďaka Nadi poukázať na to, že aj rómske deti sú iba deti a často sú zbytočne odsudzované a odstrkované na okraj spoločnosti.