Popis
Život Olívie Walterovej plynie podľa predstáv. Je šťastná, zadaná a úspešná v tom, čo robí. Je obľúbenou spisovateľkou hororov. Všetko sa však končí, keď sa vyberie s partiou priateľov na dovolenku do náručia hôr. Olívia sa stáva svedkom podivných zážitkov. Po niekoľkých zvláštnych udalostiach si uvedomí, že podobné strašidelné situácie zažili jej postavy v románoch. To ju začína desiť. Netuší, kto ju tak nenávidí. Môže to byť naozaj hocikto. Žiarlivá kamarátka či prízrak z minulosti, ktorý sa votrel do ich partie. A čo ak je to muž, ktorý tvrdí, že ju miluje? Alebo nebodaj najlepšia priateľka? Podozrenie padá aj na jej šéfa. No čo ak je to všetko iba výplodom jej fantázie?
Napokon za ňou prichádza niekto, koho by pred svojimi dverami nečakala. Pomôže jej zistiť pravdu alebo ju zavedie priamo do záhuby?
A vôbec, môže ešte niekomu veriť?
Viac sa dozviete v skvelom trileri od Lucie Braunovej, Pomsta prichádza potichu.
Mária M. –
Ďalšia z kníh, ktorá ma utvrdila o tom, že aj na Slovensku máme skvelé autorky.
Príbeh vás nenechá odložiť knihu ale núti vás čítať ďalej a ďalej.
Hoc je kniha útla, nesie v sebe „nadupaný“ príbeh plný zvratov, kedy si myslíte že už niečo tušíte a je to presný opak.
Hlavná postava Olívie mi bola veľmi sympatická. Nezaostávali za ňou ani iné postavy. Jediná postava, ktorá mi naozaj bola proti srsti bol Robo. Fakt bol hnusný, odporný a neskutočne slizký.
Olívia je spisovateľka hororov, a keď sa jej začnú diať čudné veci, začnú sa vyťahovať aj tajomstvá z minulosti.
Ale kto je za tým všetkým? Tipovala som asi každú jednu osobu, ktorá sa v knihe nachádzala. A samozrejme som na to neprišla. Ani myšlienka mi nepadla na tú správnu osobu.
Indície v príbehu vám raz ukazovali na jednu osobu, potom na druhu, tak na tretiu a znova na prvú. Bolo to neskutočné premiešané, ale skvelé. To vás nútilo čítať ďalej a dozvedieť sa pravdu.
Taktiež sa mi páčilo, že kniha bola rozdelená na viacero krátkych kapitol a aj samotné kapitoly boli rozdelené na pohľady rôznych osôb.
Jediné negatívum knihy vidím v jej sadzbe. Kniha je malá a útla, čo by nevadilo, ale jej väzba je veľmi pevná, kniha sa nedala poriadne otvoriť a trocha zle sa čítala.
Lujza T –
Vždy sa tak trochu pousmejem, keď v komentároch nájdem – prečítané jedným dychom, či na jeden nádych. To by som bola ako Śmolko hneď po pár riadkoch.
Knižku som začala čítať pred obedom. Dej sa odvíjal svižne a tak niet divu, že som sa k nej vracala vždy, keď mi to povinnosti dovolili. Vytipovala som si troch podozrivých a držala sa svojho presvedčenia až do konca. Jasné, že to nebol ani jeden z nich 🙂
Autorke musím za schopnosť kombinácie zložiť obrovskú poklonu. Rozplietla dej na mnoho vlákien, odvádzala pozornosť, aby vzápätí nenápadne podsunula ďalšieho potencionálneho záškodníka. Veľmi sa mi páčil spôsob opisu giest. Zvládla to bez siahodlhých omáčok, no tak dobre, že sa mi pri čítaní odvíjal i film. Taktiež sa mi páčil štýl vyjadrovania hrdinov. Každá z postáv mala svoju osobitosť a aj keby nad kapitolou nebolo meno, vedela by som, kto práve rozpráva. A v neposlednej rade mi nedá nespomenúť i „britké“ výrazy, ktoré čitateľov tak často poburujú. Boli tu a nebolo ich málo, ale neboli prvoplánové a podtrhli uveriteľnosť dialógov. Knižku som dočítala pred polnocou a zanechala vo mne príjemné mrazenie, ale i spokojnosť z vedomia že tých niekoľko hodín bolo dobre investovaných.
Toto bola moja tretia kniha od Lucie Braunovej a zdá sa, že autorka zreje do kvality ako víno. Knihu vrelo odporúčam.