Publikované

Na kus reči s Emily D. Beňovou

Milí čitatelia a priaznivci vydavateľstva Elist! Dnes naše pozvanie k rozhovoru prijala autorka úspešnej fantasy série Temní anjeli i mnohých ženských románov, Emily D. Beňová. Prečítajte si o jej autorských začiatkoch, ako vníma kritiku a kde vidí podstatu spisovateľského remesla.

Na úvod by som sa Vás chcela spýtať, resp. Vás poprosiť, či by ste sa nemohli v krátkosti predstaviť čitateľom, ktorí Vás možno nepoznajú alebo nevedia o Vás to, čo by ste práve chceli, aby vedeli. 

V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať za to, že ste mi napísali a dali možnosť povedať o sebe viac.

Volám sa Emily D. Beňová. Celým menom Emília Dalekorejová Beňová a žijem s rodinou v malebnej dedinke na východe Slovenka. Vyštudovala som SOU-obchodné v Košiciach a písaniu sa venujem od svojich 13 rokov. Dá sa povedať, že som písala odkedy som sa to naučila. Začínala som skladaním básni, neskôr krátkych poviedok a vo veku 19 rokov som napísala svoj prvý upírsky fantasy román Temní Anjeli – POSOLSTVO.

Som človek, ktorý miluje kreativitu a rada tvorím. Málokto o mne vie, že som vyrábala aj nábytok a domčeky pre bábiky, takže sa dá povedať, že vo mne stále drieme kus dieťaťa. Rada snívam s otvorenými očami, no iba pri písaní kníh. Inak som realista a stojím nohami pevne na zemi. Kto ma pozná, vie, že nie som konfliktný typ. Konfliktom sa vyhýbam veľkým oblúkom, pretože ich neviem znášať a všetko veľmi prežívam. Som citlivá, hlavne ak ide o utrpenie detí. Správy v televízii už spravidla nepozerám. Som vydatá, mám dve krásne dcérky a manžela, ktorý ma v písaní podporuje. Som nenapraviteľný romantik, čo je cítiť aj z mojich príbehov a v každom sa snažím hľadať len to dobré. Aj preto som neraz padla na zuby a dostala pomyselnú ranu rovno do srdca.

Ste naozaj veľmi všestrannou autorkou. Venujete sa písaniu fantasy románov, na konte máte aj upírsku sériu, no píšete tiež úspešné romány pre ženy. Dočítala som sa, že sa písaním zaoberáte už od útleho detstva – už vtedy ste sa nedokázali striktne žánrovo vymedziť, alebo tento impulz zahrnúť do vlastnej tvorby “z každého rožku trošku” nastal až v dospelosti? 

Ono to bolo tak. Vždy som písala iba fantasy. Moji verní čitatelia, tí ktorí ma poznajú z čias, keď som si knihy vydávala sama, vedia, že som autorom fantasy. To, že začnem písať aj ženské romány prišlo až časom. Roky moje fantasy odmietali, ak môžem byť presná, päť rokov, a to človeka buď zlomí a celkom odradí, alebo nakopne. Mne sa stal ten druhý prípad. Ak vás roky len odmietajú je to na zaplakanie, no dupla som si nohou a s myšlienkou „Ja sa len tak nedám, to si nemyslite!“ som začala písať svoju prvú eroticko-romantickú sériu V objatí. Tá sa okamžite dočkala svojho vydania a ja som tak prelomila akúsi bariéru medzi mnou a „svetom“. V podstate, vďaka tejto sérii som si uvedomila, že som flexibilný autor a viem písať aj to, aj to.

Pozrime sa však na vaše publikačné začiatky. Ak mám správne informácie, vaša prvá kniha (V objatí gentlemana) vyšla vo vydavateľstve MERIDIANO-press v roku 2016. Aké boli vaše pocity, keď ste si uvedomili, že vaša kniha naozaj uzrie svetlo sveta? 

Áno, je to tak. Čitatelia ma začali poznávať vďaka knihe V objatí gentlemana. Obávam sa, že tie pocity sa slovne ani nedajú vyjadriť. Tu treba kričať 😀 Bola som neskutočne šťastná, no skeptická. Viete, ak Vás roky ignorujú, neveríte už ničomu. Trvalo mi, kým som uverila, že sa to skutočne deje a moje knižné potomstvo uvidia ľudia po celom Slovensku. Neskutočné šťastie sa miešalo s obavami. „Budú sa moje knihy páčiť? Čo povie okolie na erotické časti? Nevysmejú ma?“ O to viac ma tešilo, ak prišli pozitívne ohlasy, ktoré mi dodávali sebavedomie.

Neskôr samozrejme vyšli dve ďalšie pokračovania a celá trilógia sa môže tešiť veľkému čitateľskému záujmu. To, čo je populárne sa však nestretá vždy iba s pozitívnymi hodnoteniami, ale so stúpajúcim záujmom sa nájdu aj tí, ktorí kritizujú, častokrát ide o kritiku neprofesionálnu a neopodstatnenú. Ako sa staviate ku kritickým reakciám vy? V hodnoteniach práve spomínanej trilógie sa niektoré čitateľky zhodujú v názore, že príbeh je veľmi podobný preslávenej sérii 50 odtieňov sivej, ako by ste reagovali na toto prirovnanie? 

Nakoľko som veľmi emotívny človek, kritika ma zabolí. Snažím sa ju však vstrebať, vziať si z nej ponaučenie, alebo sa cez ňu len preniesť. Sú totižto rôzne kritiky. Tie, ktoré Vám niečo dajú a tie, ktoré Vás majú iba zraniť. Žiaľ, viac je tých, ktoré zrania, no snažím sa cez to preniesť. Raz mi jedna múdra osoba povedala: „Emily, nič si z toho nerob, pretože aj závisť si treba zaslúžiť.“ Je na tom veľký kus pravdy.

Čo sa týka porovnávania… Mrzí ma to, no je to ich názor a ja s tým nič neurobím. Taktiež porovnávajú aj moje fantasy a pritom bolo písané skôr ako k nám prišli knihy či filmy, s ktorými ho spájajú. Asi to bude aj tým, že v sebe nesie prvky, ktoré by mohli byť podobné, hlavne čo sa týka upírskej série. Čo sa týka série V objatí gentlemana… Neviem… Nie je tam ani zmienka o BDSM praktikách, no oni tam spojitosť vidia aj tak. Zjavne to bude tým, že on je bohatý a ona len obyčajné dievča z ľudu, ale toto zase nie je nijako výnimočný jav. Nie v dnešnej dobe.

O rok neskôr ste vydali ďalší ženský román Dotyk túžby vo vydavateľstve BESTSELER, prečo ste sa rozhodli pre iné vydavateľstvo, prípadne ako by ste zhodnotili vaše skúsenosti s viacerými slovenskými vydavateľstvami? 

Prešla som pod iné vydavateľstvo pretože v prvom vydavateľstve mi niektorá autorka zničila povesť. Urobila tam halo a natárala na mňa strašné veci. V tej dobe ma to veľmi trápilo, nikdy som nikomu nechcela ublížiť, nikdy nie uškodiť, no bohužiaľ… neverili mi a tak som prešla inam. Mám však skúsenosť na celý život, že nikomu netreba veriť na sto percent, pretože môže Vaše slová pretočiť tak, aby Vám uškodil. Viac sa k tomu nebudem vyjadrovať, no taktiež musím podotknúť, že moderným románom ďakujem za veľmi veľa.

Minulý rok vám v našom vydavateľstve Elist vyšli diela Temní anjeli – POSOLSTVO, -PRENASLEDOVANÁ, -OSLOBODENÁ. Ako skrsol nápad písať o upírskej tematike? Znovu ste knižky vydali pod iným vydavateľstvom, ako sa vám pozdáva spolupráca s Elistom? 

Temní anjeli vznikli zo sna. Teda, lepšie povedané z nočnej mory, keď som sa ráno prebudila vydesená a spotená, no sen vo mne hlodal tak dlho, kým som ho nedala na papier. A tak som zistila, že mám skoro dvadsať stránok. Potom to šlo už akosi samo. Nápady sa mi v hlave rodili ako na bežiacom páse a ja som stále písala a písala. V tom čase sme už aj my mali na škole net, a tak som lietala po internete a hľadala súvislosti s upírmi. Prvú verziu som písala ešte na dedkovom stroji. Neskôr som od našich dostala svoj prvý počítač a podľahla som písaniu úplne.

Vydavateľstvu Elist som rovnako vďačná ako vydavateľstvu Bestseler. Som šťastná, že moje fantasy Elist vzal, hlavne preto, že sa tomuto žánru máloktorý vydavateľ venuje. Aj preto ma mnohé iné vydavateľstvá odmietli. Lebo fantasy jednoducho nevydávajú a už vôbec viacdielne. Elist prišiel ako blesk z neba a zasadil mi ranu priamo do srdca. V tom dobrom ponímaní. Vydavateľ, pán Hoferek, mi splnil sen, pretože v podstate písanie fantasy je to, čo ma baví najviac, čo ma napĺňa a pri písaní čoho skutočne žijem. Niežeby ma písanie ženských románov nebavilo, no vo fantasy som viac doma. Nemusím sa držať na uzde a môžem skutočne fantazírovať. Koho by však zaujímalo, či plánujem seknúť so ženskými románmi… Nie, neplánujem. Mám pri sebe ľudí, ktorí moje ženské romány zbožňujú a už z vďaky voči nim by som to urobiť nedokázala. 😉

Vyššie rozoberané knihy vám vyšli aj v elektronickej podobe. Ako hodnotíte tieto novodobé formy čítania? Podporujete ich, prípadne, čítate sama e-knihy? 

E-knihy nečítam, ak nemusím. Môj názor sa mnohým e-kniháčom asi nebude páčiť, no som proti e-knihám. Je to z toho dôvodu, že denne bojujem so stránkami, ktoré moje e-knihy verejne šíria. Je to kruté a nekorektné voči mne ako autorovi, ktorý nad písaním strávil roky života a taktiež je to zrada voči vydavateľstvu, ktoré si s knihou dalo námahu s tvorbou, propagáciou, celkovo uvedením do života. Viem ako veľa stojí vydávanie kníh, sama som si tým prešla, a vlastne stále prechádzam, nakoľko si jednu fantasy ešte vždy tlačím sama, a toto je veľká nespravodlivosť. Viem, sú ľudia, ktorí si knihu nemôžu kúpiť, buď to finančná situácia, málo priestoru na knihy alebo zahraničie, no ak by to bolo na mne, tlačili by sa iba knihy. Ako kedysi. Takto sme bohužiaľ neokrádaní len my autori, ale aj samotní vydavatelia.

Na záver by som sa chcela spýtať, čo by ste odporučili mladým nádejným talentom, ktorí sa pokúšajú vydať vlastné dielka. Hnať sa za vidinou zisku asi nie je tá najlepšia cesta, však? 

Nuž… čo dodať?! Zisk nemôže čakať nikto. Ani ja som nešla do vydávania s vidinou miliónov. Predsa len… žijeme na Slovensku, sme malý štát a nie bohatý. Píšem, pretože ma to baví, písanie je môj život <3, takže ak by som mohla poradiť začínajúcim autorom, nepíšte pre zisk, ale pre seba, pre čitateľov, ktorí to skôr či neskôr ocenia a dokážu vám, že teplo v srdiečku ju viac ako teplo v peňaženke. Možno ako autor dostanem niekoľko centov, no čitatelia, ktorí mi denne prejavujú svoju dôveru, úctu a priateľstvo je viac, a to zaváži. Dávajú mi tak veľa, že všetko ostatné je vďaka nim nepodstatné a pominuteľné. Napokon… vďaka nim som dnes tu a oni/ony budú navždy v mojom srdiečku.

Môžete povedať, či sa vo vašom prípade dá písaním uživiť? Alebo sú pre vás chvíle s vlastnými myšlienkami, ktoré môžete položiť na papier skôr oddychom, než „povinnou jazdou”? 

Písanie je mojím relaxom, no v podstate aj povinnosťou. Som povinná písať, pretože to moji úžasní čitatelia očakávajú. Denne mi píšu a zaujímajú sa. Chcú vedieť čo píšem, čo vydám, či pracujem na niečom novom… či sa s nimi nestretnem. Pozývajú ma, dostávam darčeky… len tak, lebo som, lebo ma majú radi a rady… Obávam sa, že som v pasci z ktorej niet úniku, no bez tak viem, že sa mi tu páči a takto je to správne.  Napokon… žijem svoje sny. J

Čo by ste odkázali svojim priaznivcom a čitateľom vašich príbehov? 

Ďakujem za to, že ste, že ma čítate, podporujete a dávate mi vedomie, že v tom nie som sama. ĎAKUJEM za to, že ste mi pomohli vzlietnuť a teraz lietate so mnou vo svete plnom fantázie, ktorá nikdy neumiera. <3

Ďakujem. S láskou a vďakou Vaša Emily.

 

Názor k “Na kus reči s Emily D. Beňovou

  1. V prvom rade musím povedať, že rozhovor je veľmi skvelý. O autorke som už počula, ale zatiaľ som od nej nič nečítala.
    Najviac ma však zaujal jej názor na e-knihy. Ak sa mám priznať, ja s tým veľmi nesúhlasím. Podľa mňa je škoda na tento boj so stránkami plytvať drahocenný čas. Ak sa niečo rozšíri, už sa to jednoducho nedá zastaviť. Dnes internet vládne svetu a vďaka nemu je všetko všade.
    Treba v tom vidieť hlavne to najväčšie pozitívum. Že sa o to čitatelia zaujímajú. Ja tiež nie som žiadny svätec, občas si zvyknem nájsť na nete e-booky (skôr anglické, tie slovenské ešte nie sú také rozšírené… alebo neviem dobre hľadať??), lenže ak je kniha fakt dobrá, okamžite si ju letím aj objednať, aby som ju mala na poličke. V tomto je to možno dobré. Ak čitateľa kniha nebaví, aspoň za ňu nevyhodil veľké peniaze a pri recenzii nebude až taký naštvaný alebo ju jednoducho nedočíta a to, že si ju stiahol, prejde celá čitateľská verejnosť bez povšimnutia. Mňa by napríklad veľmi dožralo, keby si kúpim knihu a zistím po dvoch kapitolách, že je to hlúposť plná chýb. Dnes človek nikdy nevie, čo dostane. Už ani pri knihách krytých vydavateľstvami nemáme istotu, že budú kvalitne zeditované a budú mať aj dobré korektúry.

    Ja po vydaní knihy toto sťahovanie z internetu nechcem riešiť. Budem dúfať, že verní čitatelia si môj príbeh kúpia, pokiaľ sa im zapáči. A u nás ešte stále väčšina čitateľov knihy kupuje v kamenných kníhkupectvách, nemajú chuť pátrať po e-bookovej verzii, ktorá býva často ešte aj nekvalitná.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.