Milí priaznivci vydavateľstva Elist, vitajte pri opätovnom otvorení našej imaginárnej kaviarne NA KUS REČI. Dnes prijala pozvanie autorka niekoľkých úspešných kníh, Mária Blšáková.
Na úvod by som ťa chcela privítať a začneme hneď zhurta prvou otázkou. Ako si sa vlastne dostala k písaniu?
Kam mi len pamäť siaha, vždy som niečo písala, no prvý skutočný rukopis vznikol v roku 2000. Napísala som ho rukou, keďže som ešte nemala počítač a trikrát som ho prepísala. Tým rukopisom bola práve knižka Za dverami číha život, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Elist. Na svoju chvíľu čakala šestnásť rokov.
Opísala by si nám priebeh toho, ako ti vyšla prvá kniha? Dlho si čakala na odozvu vydavateľstva alebo to nebol žiaden problém?
Prvá kniha s názvom Kaleidoskop mi vyšla v roku 2014. Predtým som čítavala nadšené výpovede autorov, ktorých správa o vydaní prvotiny zastihla niekde na zastávke autobusu, či v čakárni u lekára. Mali chuť skákať, výskať. So mnou to tak nebolo. Rozposielala som rukopis po vydavateľstvách. Občas mi prišla i odpoveď. Často ocenili môj štýl či humor, ale dodali, že poviedky nevydávajú. Prepracovanie sa ku prvej knižke bolo zdĺhavé a keď som konečne dostala zelenú, akosi som tomu sama neverila. Tešiť som sa začala, až keď som držala v rukách prvý skúšobný výtlačok.
Aký si mala pocit, keď si prvýkrát držala v rukách knihu so svojím menom?
Sedela som v reštaurácii, kde sme sa mali stretnúť s vydavateľom. Dlane sa mi potili a dookola som si vravela – Mala si sa inak obliecť. Nik neuverí, že táto obyčajná žienka je dobrá autorka.
Dnes ma táto spomienka príjemne pobaví. Prvýkrát je skrátka prvýkrát a už to nikdy nič neprekoná. Že aký pocit? Skvelý, jedinečný, výnimočný. Vyjde mi knižka. Jupí. Moje deti si raz povedia: Moja mama, tá, čo vždy behala v teplákoch, varila, prala, napísala knižku.
Aké reakcie mali tvoji najbližší? Vedeli, že píšeš, alebo to bolo pre nich príjemné prekvapenie?
Vedeli, že píšem, ale nebolo to že: Vau, naša Maňka vytvorí niečo, čo bude mať hodnotu! Pravdepodobne si skôr vraveli: Dobre, že nedroguje, nepije, nedefrauduje… Ak nikomu neškodí, nech si len čmára. 🙂
Po Kaleidoskope prišla druhá kniha. Mala si ju už dávnejšie napísanú, alebo ťa nakoplo k písaniu vydanie prvej?
Kaleidoskop bol môj tretí rukopis. Moja druhá knižka bola o Agáte, predavačke z Tesca. Uverejňovala som ju priebežne na mamtalent.sk a moji čitatelia písali, že Agáta musím byť určite ja. Milá, vtipná, empatická. Vtedy som si v duchu povedala: Veď ja vám ukážem, že viem písať i inak. A tak vznikol dvojdielny román Skrátka mi preplo a A čo ak preplo im. Ema, hlavná hrdinka sa od Agáty diametrálne líšila a veľa čitateľov ostalo zo začiatku na rozpakoch. Uvedomujem si, že tie dve knihy brnkali na jemnocit čitateľov, ale od chvíle, keď sa v mojej hlave zrodila Ema, akoby sa písala sama. Som nesmierne rada, že ju čitatelia nakoniec prijali, pochopili a mnohí sa v nej i našli. Veď, ruku na srdce, komu z nás občas neprepne?
Čoskoro ti vo vydavateľstve Elist vyjde knižka, ktorá ti je určite srdcu blízka. Vieš nám o nej niečo prezradiť?
Kniha, Za dverami číha život je mojou srdcovkou. Nielen preto, že je mojou naozajstnou prvotinou, hoci vychádza ako piata, ale preto, že je zo skutočného života. Vnímam ju ako denník, mapu životom, či spomienky, na ktoré nechcem zabudnúť. Dúfam, že si pri jej čítaní rodičia inakších detí uvedomia, že nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. V tomto komerčnom svete podliehame mnohým trendom a normám, ale aj za mantinelmi štandardu existujú svety a mnohokrát farebnejšie a obohacujúcejšie.
Takže touto knihou chceš rodičom detí s autizmom odovzdať nejaké posolstvo?
Neviem, či práve posolstvo. Len im chcem povedať, že veci, ktoré nepoznáme, nás nemusia desiť, skôr naopak. Ak nás tak fascinuje pohľad na hviezdnu oblohu, prečo sa báť vesmíru schovávajúceho sa v človeku, ktorý žije vedľa nás?
Ako si sa vlastne dostala k spolupráci s vydavateľstvom Elist?
Pred rokmi ma oslovil vydavateľ, ktorý chcel vydať moju knižku v elektronickej podobe. Veľmi som túžila, aby z nej bola papierová kniha, a tak som odmietla. Ponúkla som ju viacerým vydavateľstvám, ale niekto chcel pikantnejšiu, pre ďalšie bola príliš dlhá. Niekoľkokrát som sa pokúšala skrátiť ju, no nedalo sa, keďže v románe je veľa postáv a nechcela som prísť ani o jednu. A tak som po troch rokoch kontaktovala onoho vydavateľa a dozvedela sa, že jeho vydavateľstvo má iného majiteľa a iný názov. Pán Hoferek sa mi ozval, ale chvíľu predtým mi z iného vydavateľstva prisľúbili vydanie románu v dvoch častiach, a tak som si povedala, že ďalší môj rukopis ponúknem Elistu (a dobre som spravila.)
Tento rok budeš mať teda „plodné“ obdobie na knihy. Môžeme sa dočkať aj iných titulov?
Píšem rovnakým tempom. To len vydavatelia nestíhajú 🙂 Tento rok na jar mi vychádzajú dve knižky. Za dverami číha život a Takmer zabudnutá láska. Z tej druhej mám hotovú i druhú časť s názvom Láska od A po Zet. Dúfam, že svojho vydavateľa nájde i román Do roka a do dňa. Ak sa nič nestane, pred Vianocami vyjde i knižka, na ktorej som sa spolupodieľala s názvom V zajatí strachu.
Máš veľa nápadov na ďalšie knihy? Ako sa to vlastne v tebe rodí? Spisuješ si presnú osnovu príbehu, alebo píšeš podľa aktuálnych pocitov?
Nie je to vždy rovnaké. Niekedy sa mi nápad opakovane podsúva, inokedy príde niečo také nástojčivé ako bola Ema a vtedy sa neviem dočkať, kedy budem môcť písať. Osnovu si nespisujem, aj keď na začiatku každej knižky mojim hlavným hrdinom vystavujem niečo ako rodné listy, kde je meno, dátum narodenia (vek nestačí), informácie o rodičoch a súrodencoch. Pomáha mi to vyhnúť sa logickým chybám. Keď sadám za počítač, sama neviem, ako bude vyzerať ďalšia kapitola a teším sa, čo moje prsty v spolupráci s hlavou vyprodukujú. Zatiaľ som sa ani raz nezasekla, s tým, že som vyčerpala nápady. Skôr sa snažím kontrolovať a sústreďujem sa len na jedno dielko, kým ho nedokončím.
Existuje žáner, v ktorom si sa v písaní určite nenašla?
Skvelá otázka. Kedysi som sa dušovala, že neviem písať erotiku a nakoniec sme s ďalšími desiatimi autorkami napísali knižku V zajatí vášne, z ktorej výťažok šiel na charitatívne účely. Skúsila som i niečo napínavé do ďalšej zbierky poviedok a tiež som si predtým myslela, že to nie je moja parketa, ale fakt neviem, ako by som si poradila s fantasy alebo science fiction. Rada píšem o veciach, ktoré sa môžu stať.
Doteraz sme sa rozprávali o písaní. Čo tvoje ďalšie hobby? Venuješ sa aj niečomu inému okrem písania?
Rada fotím, šijem, štrikujem, kreslím. Rada chodím do prírody. Milujem tanec, ale nemám veľa príležitostí, iba ak po kuchyni. Škoda, že deň nemá päťdesiat (nie odtieňov) hodín, aby som postíhala viac.
Máš nejaký spisovateľský sen, ktorý si chceš splniť?
A vieš, že ani nie? Rada píšem a kým ma to teší, budem v tom pokračovať. Keď som sa pred piatimi rokmi zaregistrovala na stránke mamtalent.sk, neskromne som si priala, aby ma prečítalo aspoň desať ľudí, takže môj spisovateľský sen sa už splnil. 🙂
Sme na konci tohto príjemného rozhovoru. Čo by si odkázala svojim čitateľom?
Čítanie je z môjho pohľadu druhou najobohacujúcejšou záľubou. Tou prvou je písanie. Vďaka knihám môžeme cestovať v čase i priestore a môžeme prežiť mnoho rôznych životov. Všetkým čitateľom kníh, nech sú už z akéhokoľvek vydavateľstva prajem šťastnú ruku pri výbere literatúry a príjemný zážitok z čítania.
V mene vydavateľstva Elist ti, milá Mária, ďakujem za milý rozhovor. Verím, že tvoja nová kniha Za dverami číha život ukáže, ako mať rád a podporovať ľudí s hendikepom, pretože sú súčasťou nášho života, a život s nimi nás duševne veľmi obohacuje. Nech pri jej čítaní čitatelia precítia lásku a radosť, s ktorou si do knihy vkladala písmenko po písmenku.
Pridaj komentár