Rozhovor s Adrianou Gregorovou

Vojtech Beniczky, autor knihy Stvorená objasňovať zločin, vyspovedal začínajúcu autorku Adrianu Gregorovú:

Práve dnes som založil rubriku s názvom: 13 otázok pre autora. Som rád, že v nej môžem vyspovedať autorku knihy Povedal, že budem šťastná a poviedky Valentín (alebo čo z neho zostalo) – uverejnenej v zbierke Muži vs. ženy, Adrianu Gregorovú.

Adriana, tvoja prvotina zaznamenala celkom slušný úspech. Prezradíš však čitateľom aj niečo o začiatkoch svojho písania?

Začala som písať na jednej mamičkovskej stránke. Z nudy som napísala kapitolu príbehu, ktorý mi v tej chvíli preblysol v hlave a poslala som ho na stránku. Na druhý deň som ho chcela zmazať, ale ozvalo sa pár čitateľov, ktorí si mysleli, že je to reálny príbeh. Keď som im to objasnila, chceli pokračovanie. Tak sa zrodil nápad, v ktorom pokračujem dodnes.

Reakcie na autorov a obzvlášť začiatočníkov, bývajú rôzne. Máš nejaké pamätné reakcie na tvoju knihu? Zaujímajú ma pozitívne, ale aj negatívne. 

Pozitívne sú asi všetky. Dosť ma dojali slová od autorov, ktorí už mali pár kníh za sebou, napríklad že ani neverili, že to je skutočne moja prvotina, a potom od mojej rodiny. Čítala ma aj babka. J A negatívna? Jedna „čitateľka“ mi napísala, že sa mojou knihou dobre kúrilo. Ešteže sme s vydavateľom v prvom vydaní stavili na ekologicky šetrný papier. 🙂

Zaujalo ma, že nepatríš k autorkám píšucim klasické romantické príbehy o láske. Aký typ človeka si vo svojom súkromí?

Asi mám viac postáv, ktoré vo mne prebývajú a menia sa. Viem byť veselá, spoločenská, ale potom príde obdobie, keď chcem byť len so svojimi. Papuľa mi však ide, trepem a rada sa smejem, ale viem aj plakať, byť výbušná, protivná, zlá… Manžel by porozprával. 🙂

K tvojej tvorbe neodmysliteľne patrí humor. Život nám však prináša najrôznejšie prekvapenia, narábaš s humorom  rovnako dobre aj pri riešení nečakaných komplikácií?

Každý by si mal vedieť zo seba urobiť srandu. Ja to robím, často a rada. Viem si zachovať chladnú hlavu a neupadať na duchu, ale odkedy som matka, ide mi to ťažšie …

adriana_gregorovaSú príbehy, ktoré píšeš iba fikcie, alebo sa inšpiruješ aj reálnymi príbehmi, či postavami?

Každý príbeh je autorova spoveď. Len on vie, ktorá pasáž  je o ňom. Aj v mojich knihách som ja, moje zážitky, myšlienky, ale aj fikcia a fantázia.

Potrebuješ mať pri písaní úplné ticho a čistú hlavu? Alebo uprednostňuješ hudbu, prípadne si niekedy dopraješ aj pohár vína?

Pri písaní pijem maximálne energeťák. Píšem však hocikedy. Či deti spia, či spí muž, či je večer, ráno, noc. V kriku, smiechu, pri rozprávkach, pri hudbe. Prvý rok písania som musela byť „o hudbe“ a niekedy som aj hodinu počúvala jednu a tú istú pesničku, lebo mi to pri nej zapaľovalo najlepšie.

Píšeš podľa vopred pripravenej osnovy, alebo nechávaš dej voľne plynúť?

Moje plánovanie vždy stroskotá, či už v reálnom alebo „písacom“ svete. Už som sa poučila, a preto si napíšem aspoň základy, tzv. rodné listy svojich postáv a ich charakterové aj vzhľadové črty a potom si príbeh žije sám.

V blízkej dobe majú vyjsť až dve tvoje knihy. Si dobrý organizátor, alebo všetko stíhaš na poslednú chvíľu?

Ako kedy. Keď veľmi chcem, alebo keď to vyžadujú okolnosti, stíham všetko tak ako treba. Inak meškám, ale na dobré sa čaká, no nie? 🙂

Zaujali ma obálky tvojich kníh, prezradíš, ako vznikajú?

Vydavateľstvo Elist má perfektnú grafičku Adriánu Švárnu – týmto ju chcem pozdraviť a poďakovať. Asi je v mojej hlave, lebo zatiaľ sme v jednom súlade. Ja jej poviem moju predstavu, ale iba okrajovo a ona vymyslí vždy brutálnu obálku. Jediná podmienka, ktorej sa chcem držať, sú kreslené obálky. Nechcem podporovať nejakú nezmyselnú bublinu dokonalých žien, postáv, tvárí, ktoré sú všade. Každý môj čitateľ nech použije svoju fantáziu, aby si vytvoril obraz mojich „hrdinov“.

Po krátkom pôsobení v literárnych kruhoch, máš do budúcnosti ambície živiť sa písaním, alebo by si radšej zostala pri písaní pre radosť?

Písanie ako živobytie prenechám iným. Jednak na to nemám ambície ani dostatočný talent a jednak písanie je môj koníček. Tak to aj ostane, kým budem mať fantáziu.

Máš svoju obľúbenú knihu alebo autora, ktorý ťa ovplyvnil? Prípadne mení sa tvoj literárny vkus vekom?

Poznám pár autorov, ktorí sa pre mňa stali viac ako autormi. Môj vkus asi ostáva – skutočné príbehy, krimi a knihy, z ktorých nedostanem cukrovku. 🙂 Menovať nebudem.

Odbočme teraz od písania a prezraď, ako v tvojom  ponímaní vyzerá ideálny deň?

Neobsedím na jednom mieste, takže výlet s rodinou. Hocikam, hocikde. Rada cestujem.

Posledná moja otázka bude smerovať k tvojim tetovaniam. Majú pre teba nejaký špeciálny význam?

Každé moje tetovanie má hlbší význam a neľutujem ani jedno. Som to ja, beriem to ako svoju kožu, niečo, čo tam je, bude a komu sa nepáči, nech sa otočí.

Ďakujem ti za vyčerpávajúce odpovede a prajem ti, aby sa ti aj naďalej darilo v tvojej tvorbe a samozrejme aj v osobnom živote.

Ďakujem, podobne želám všetko len to najlepšie. 🙂

Tags: , , , , ,

Zatiaľ žiadny komentár.

Pridaj komentár

0

Your Cart